Loveček Tomáš
Katedra bezpečnostného manažmentu,
Fakulta špeciálneho inžinierstva, Žilinská univerzita v Žiline,
e-mail: Tomas.Lovecek@fsi.uniza.sk
Veľas Andrej
Katedra bezpečnostného manažmentu
Fakulta špeciálneho inžinierstva,Žilinská univerzita v Žiline
e-mail: Andrej.Velas@fsi.uniza.sk
Úvod
Stratégia poštovej bezpečnosti je vypracovaná na základe čl. 9 Svetového poštového dohovoru a rezolúcií v oblasti poštovej bezpečnosti, boja proti terorizmu a v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, prijatých na 23. Svetovom poštovom kongrese v Bukurešti v roku 2004. Jedným z navrhovaných riešení ochrany poštových subjektov pred trestnou činnosťou je aj investovanie do preventívnych ochranných opatrení integrovateľných do bezpečnostného systému. Bezpečnostný systém predstavuje integrovaný súbor reálnych prvkov, ktoré vytvárajú nástroj na zaistenie bezpečnosti v danom čase a priestore. Z hľadiska systémového prístupu je ho možné považovať za synergický systém s cieľovým chovaním. Na vytvorenie bezpečnostného systému na zaistenie ochrany objektu (chráneného záujmu) sa využívajú najmä technické prostriedky ochrany (pasívne, aktívne), prvky fyzickej ochrany (Policajný zbor SR, súkromná bezpečnostná služba, atď.) a organizačné a režimové opatrenia. Každá poštová prevádzka má svoje určité špecifiká. Avšak ich spoločným špecifikom sú jej prevádzkové režimy — denný a nočný prevádzkový režim. Počas tzv. denného režimu sú jej niektoré priestory prístupné širokej verejnosti, ktorá sa tam môže pohybovať bez kontroly identity. Tomuto špecifiku je potrebné prispôsobiť aj jednotlivé prvky zabezpečenia. V praxi sú zaužívané tri základné typy aktívnych prvkov ochrany: systémy kontroly a riadenia vstupov, kamerové bezpečnostné systémy a elektrické zabezpečovacie systémy. Prvý z nich je v podmienkach poštových prevádzok nerealizovateľný, nakoľko poštová prevádzka je prístupná širokej verejnosti a nie len vyhradenej skupine klientov alebo občanov. Tento systém je ale možné využiť na kontrolu vstupov zamestnancov do prevádzkových priestorov pôšt. Kamerový bezpečnostný systém je v súčasnosti využiteľný nielen ako monitorovacie zariadenie schopné v prípade bezpečnostného incidentu poskytnúť vyšetrovateľom dôkazový materiál, ale nové technológie týchto systémov umožňujú aj samotnú detekciu páchateľa v prípade narušenia stráženého priestoru (nočný režim), resp. automatickú on-line rekognoskáciu vstupujúcich osôb do priestorov pošty (denný režim). Avšak tieto kamerové systémy aj napriek svojmu dynamickému vývoju, stále neposkytujú 100% garanciu detekcie páchateľa počas nočného prevádzkového režimu. Preto je potrebné ich implementovať v kombinácii s elektrickým zabezpečovacím systémom. Tento zabezpečovací systém umožňuje priame prepojenie aj na tiesňový poplachový systém, ktorý je neoceniteľným nástrojom pre pracovníkov poštovej prevádzky počas dennej prevádzky v prípade nastania bezpečnostného incidentu. Taktiež umožňuje prepojenie jednotlivých poplachových systémov cez poplachovú prenosovú cestu na poplachové prenosové centrum prevádzkované obecnou/mestskou políciou, Policajným zborom SR alebo súkromnou bezpečnostnou službou.
Aspekty projektovania elektrického zabezpečovacieho systému
Elektrický zabezpečovací systém (EZS) je definovaný v norme STN EN 50131 ako poplachový systém na detekciu a indikáciu prítomnosti, vstupu alebo pokusu narušiteľa (vlamača) vstúpiť do chráneného priestoru.
Projektovanie zabezpečovacieho systému je činnosť, ktorej cieľom je navrhnúť systém, ktorý bude na základe informácií o zmene prostredia a systému samotného, adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu.
Podľa zákona NR SR č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov patrí vývoj, výroba, predaj, projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí pod technickú službu na prevádzkovanie ktorej je potrebné vlastniť licenciu. O udelení licencie na prevádzkovanie technickej služby rozhoduje krajské riaditeľstvo na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Licencia na prevádzkovanie technickej služby sa vydáva na desať rokov.
Obr. 1 Projektovanie elektrického zabezpečovacieho systému
Projektovanie sa týka troch subjektov, ktorými sú užívateľ, projektant a prevádzkovateľ. Užívateľ využíva zabezpečovací systém k ochrane svojho, alebo zvereného majetku a záujmov. Pre užívateľa systému je dôležitá jednoduchosť a pohodlnosť ovládania a užívateľsky príjemné prostredie. Projektant navrhuje zabezpečovací systém na základe bezpečnostnej analýzy prostredia, pričom je zodpovedný za vhodnosť a reálnosť riešenia, ekonomickú efektívnosť a uvedenie systému do prevádzky. Prevádzkovateľ je spoluzodpovedný za bezporuchovú prevádzku zabezpečovacieho systému za podmienok dohodnutých s užívateľom. Pri samotnej realizácii musí elektrický zabezpečovací systém spĺňať požiadavky na funkčnosť a spoľahlivosť uvedené v norme STN EN 50131.
Bezpečnostná analýza objektu / prostredia
Účelom tejto analýzy je oboznámiť sa s objektom, jeho usporiadaním a okolím (prístupovými cestami, blízkymi obydliami, atď.). Ďalej je potrebné zistiť zraniteľné miesta, ako aj možné spôsoby napadnutia objektu a to z vonkajšieho a vnútorného prostredia.
Pri návrhu EZS je vhodné získať kópiu stavebnej výkresovej dokumentácie objektu, alebo aspoň základné nákresy.
Na základe stavebnej dokumentácie je potrebné zhodnotiť súčasný stav objektu a to klasické zabezpečenie, dislokáciu objektu k okolitým objektom a pravdepodobnosť vlámania sa do objektu. Pri posudzovaní pravdepodobnosti vlámania sa do objektu sú posudzované tieto faktory: druh majetku, atraktívnosť pre páchateľa, hodnota majetku, objem a veľkosť majetku, jednoduchosť krádeže a odvozu ukradnutého majetku, riziko poškodenia vandalmi a pod.
Pri posudzovaní súčasného stavu budovy sú dôležité tieto faktory: lokalita a poloha objektu, konštrukcia budovy, plášť budovy a plášťové otvory (dvere, okná, ventilačné šachty), personál, kľúčový režim, súčasné zabezpečenie, história krádeží, vlastná legislatíva a predpisy, vplyvy pôsobiace na zabezpečovacie systémy.
Pri samotnom návrhu EZS poštovej prevádzky je potrebné brať do úvahy tieto špecifiká: poplachový prenosový systém by mal byť riešený aspoň dvomi poplachovými prenosovými cestami (GPRS, GMS, WIFI, JTS, prípadne iné).Podľa rozsahu poštových prevádzok je možné uvažovať o tom, či systém bude drôtový, bezdrôtový, alebo hybridný. Podľa režimov jednotlivých pracovísk je možné systém rozdeliť na zóny, kde vybrané miestnosti môžu byť strážené aj počas pracovnej doby za prítomnosti zamestnancov v prevádzkových miestnostiach.
Systém EZS obsahuje komponenty znázornené na obrázku 2.
Obr. 2 Zjednodušená schéma EZS (vlastné spracovanie)
Pre inštaláciu jednotlivých komponentov platia určité zásady, ktoré je možné v krátkosti popísať a aplikovať na poštové prevádzky:
Ústredňa EZS musí byť umiestnená vo vnútri chráneného priestoru v priestore s najvyšším stupňom zabezpečenia. Prepojovacie káble musia zodpovedať požadovanému prevedeniu systému. Je potrebné dbať, aby nedošlo k vzájomnému vedeniu káblov s elektrickým vedením (možné rušenie).
Pri bezdrôtových prenosoch je potrebné brať v úvahu rádiové prenosy, ktoré môžu rušiť vysielanie. Detektory pohybu môžu byť ovplyvnené predmetmi pred priezorom detektora, prievanmi, vykurovacími telesami, osvetlením snímacích častí slnečnými lúčmi, atď.
Magnetické detektory otvorenia okien musia byť umiestnené tak, aby nedošlo k ich úmyselnému poškodeniu. Akustické detektory rozbitia skla nie je vhodné montovať v hlučnom prostredí, prípadne v prostredí kde sú generované zvuky telefónneho zvonenia. Detektory dymu sa inštalujú prevažne na strop a ich inštalácia nie je vhodná do vlhkých, alebo prašných priestorov. Pre pošty dôležité tiesňové hlásiče slúžia pre privolanie pomoci. Musia byť ľahko dostupné, ale umiestnené tak, aby nedošlo k náhodnej aktivácii. Použitie interiérovej sirény v poštových prevádzkach je vhodné len v priestoroch, kde je predpoklad, že odradí páchateľa od zotrvania v priestore húkajúcej sirény. Vonkajšia siréna má za úlohu upozorniť na pokus o vlámanie, ale táto forma signalizácie má pomerne malú účinnosť[4].
Účinnosť systému je závislá na rýchlom a adekvátnom zásahu bezpečnostnej služby, preto by mala byť každá pošta pripojená na pult centralizovanej ochrany. Problematické je riešenie fyzickej ochrany objektov pôšt, kde je čas zásahu zásahovej jednotky (Policajného zboru, prípadne SBS) dlhší ako čas realizácie samotného lúpežného prepadnutia.
Pre prenos poplachového signálu je vhodné použiť aspoň dve nezávislé poplachové prenosové cesty.
Aspekty projektovania kamerového bezpečnostného systému
Kamerové bezpečnostné systémy (priemyselná televízia — PTV) v súčasnosti zaznamenávajú najväčší rozvoj z jednotlivých aktívnych prvkov technickej ochrany. PTV je systém, ktorý obsahuje kamerovú zostavu, zobrazovacie a ďalšie prídavné zariadenie potrebné na prenos signálu a obsluhu pri sledovaní definovanej bezpečnostnej zóny [1]. Medzi jeho základné funkcie patrí:
Kamerový bezpečnostný systém pozostáva z/zo:
Základným a najdôležitejším prvkom kamerového systému je kamera, ktorá sníma obraz sledovanej scény a svetelnú energiu odrazenú od predmetov v ich zornom poli prevádza na elektrické signály. Tieto signály sú určené na prenos a ďalšie spracovanie (napr. vyhodnotenie narušenia stráženého priestoru). Základnou časťou bezpečnostnej kamery je optický snímač, ktorý premieňa dopadajúce svetlo na elektrický signál. Snímač musí byť doplnený o optický systém (objektív), ktorý zaistí, aby svetlo dopadlo na svetlocitlivú plochu v potrebnej kvalite. Kamerové bezpečnostné systémy nie sú rozdelené na jednotlivé stupne zabezpečenia, tak ako je to v prípade systémov EZS. Preto je potrebné venovať vyššiu pozornosť voľbe parametrov jednotlivých systémových komponentov. Medzi základné parametre optického snímača, ktoré je potrebné brať do úvahy pri navrhovaní ochranného systému patrí technológia optického snímača (napr. DPS, CCD, CMOS), spôsob snímania (prekladané skenovanie, optické skenovanie), veľkosť a rozlíšenie optického snímača (napr. 1/2”, 1/3”, 1/4”), rozlišovacia schopnosť ( napr. 320x 200, 640x480), dynamický rozsah (EV), odstup signálu od šumu (S/N) a spôsob synchronizácie (interná, externá, od napájacej siete). Dôležitá je aj voľba parametrov objektívu, medzi ktoré patrí uchytenie objektívu (C/CS), ohnisková vzdialenosť, svetelnosť, citlivosť, vlnový rozsah, clona, možnosť nastavenia clony a ohniskovej vzdialenosti. Navyše je potrebné uvažovať aj nad ďalšími špeciálnymi funkciami kamier, ako napríklad funkcia elektronickej uzávierky, funkcia udržujúca výstupný videosignál na konštantnej úrovni, eliminácia protisvetla, bodová kompenzácia protisvetla, automatické vyváženie bielej, rozšírené automatické sledovanie bielej, maskovanie privátnych zón, detekcia pohybu, kompresia obrazu alebo zamrazenie snímku. Voľba týchto parametrov závisí od základných prevádzkových požiadaviek daného subjektu (napr. prevedenie kamerového systému analógový/digitálny/hybridný systém, doba a čas prevádzky, prostredie prevádzky, potreby používateľov obrazovej produkcie) [3].
Obr. 3 Bloková schéma elektrického zabezpečovacieho systému (vlastné spracovanie)
Kamerové systémy v prvopočiatkoch boli určené buď na neskoršiu identifikáciu narušiteľa, alebo na sprostredkované vizuálne overenie správnosti poplachového stavu zásahovou jednotkou. V súčasnosti kamerové systémy už slúžia aj na vyvolanie poplachového stavu bez samotnej on-line účasti operátora. To im umožňuje funkcia MDS (angl.: Motion Detection System) implementovaná v samotnej kamere alebo vyhodnocovacej jednotke (napr. multiplexor), ktorá na základe zmeny stavu snímaného obrazu vyvoláva poplachový stav. Problémom však ostáva skutočnosť, že výrobcovia/predajcovia neuvádzajú parametre snímanej stopy v závislosti na pravdepodobnosti detekcie narušiteľa, tak ako tomu je v prípade charakteristík detektorov EZS. Dôvodom prečo je to tak, by mohla byť tá skutočnosť, že parametre snímanej stopy sú závislé od viacerých činiteľov, ako je napríklad rozmer optického snímača, svetelné podmienky a typ objektívu.
Na rozdiel od systémov EZS pravdepodobnosť detekcie narušiteľa kamerou (PDvOi) nie je rovná jednej, ale závisí od vzdialenosti narušiteľa od kamery. Z grafu na obrázku (Obr. 4) vyplýva závislosť medzi vzdialenosťou narušiteľa od kamery a pravdepodobnosťou PDvOi. Táto grafická závislosť nie je rovnaká u všetkých typov kamier. Z tohto dôvodu je potrebné jednotlivé hodnoty PDvOi v závislosti od vzdialenosti Lx získať praktickým meraním, a to za rôznych prevádzkových podmienok. Z teoretického hľadiska technická norma uvádza [1], že k vyvolaniu poplachového stavu (t.j. PDvOi = 1) by malo dôjsť, v prípade ak snímaný objekt/narušiteľ tvorí minimálne 10% snímaného obrazu.
Obrázok 4 Príklad vzájomnej závislosti pravdepodobnosti detekcie a plochy snímanej kamerou (vlastné spracovanie)
Vo vzťahu k snímanej scéne môžeme uvažovať o dvoch typoch monitorovania (Obr. 5). Ide o tzv. lokálne monitorovanie, kde footprint kamery má tvar lichobežníka a horizont snímanej scény je ohraničený (napr. monitorovanie vstupu do pošty). Tento typ monitorovania je charakteristický tým, že horná hranica snímaného obrazu je v uhle menšom ako 90o k nosnej konštrukcii (napr. múr, stĺp, stožiar, plot). Druhým možným typom monitorovania je tzv. priestorové monitorovanie, ktoré nemá ohraničený horizont snímanej scény. Tento typ monitorovania je charakteristický tým, že horná hranica snímaného obrazu je minimálne v pravom alebo tupom uhle k nosnej konštrukcii (napr. pri snímaní prístupových ciest k poštovej prevádzke).
a) b) c)
Obrázok 5 a) Priestorové monitorovanie b) Lokálne monitorovanie c) Lokálne monitorovanie blokované prekážkou (vlastné spracovanie)
Každé z oboch monitorovaní má svoje určité špecifikum. Pri lokálnom monitorovaní je potrebné rátať s tým, že narušiteľ v prípade vstúpenia do monitorovanej zóny obvykle vyvolá poplachový stav, ale nemusí byť možná jeho prípadná identifikácia. Samotnou problematikou dodatočnej identifikácie narušiteľa sa budeme zaoberať neskôr. V prípade priestorového monitorovania je potrebné počítať s dlhším časom reakcie poplachového systému (napr. až do okamžiku, kedy postava narušiteľa bude predstavovať spomínaných 10% snímanej scény). Pri oboch typoch monitorovaní môže dôjsť k situácii, kedy je zorné pole snímanej scény obmedzené nepriehľadnou prekážkou (napr. stena, plot, protiľahlá budova).
Pri priestorovom monitorovaní často dochádza k situácii, kedy sa snímané scény jednotlivých kamier vzájomné prelínajú a kamery vytvárajú tzv. obvodové priestorové monitorovanie. Niekoľko spôsobov obvodového priestorového monitorovania je uvedených na obrázku 6.
a) b)
c) d)
Obrázok 6 a) Možné správne spôsoby obvodového monitorovania b) Nesprávne spôsoby obvodového monitorovania (vlastné spracovanie)
Výhodou konfigurácie obvodového priestorového monitorovania uvedeného na obrázku a) oproti konfigurácii na obrázku b) je kratší reakčný čas poplachového systému. Jej nevýhodou sú však „slepé“ miesta, ktoré sa nenachádzajú v zornom poli žiadnej bezpečnostnej kamery. Aj keď tieto slepé miesta sa nachádzajú až za hranicou, pri ktorej dochádza k detekcii, môže dôjsť k prípadom, kedy narušiteľ použije také prostriedky, pomocou ktorých sa dostane priamo do týchto nepokrytých miest, bez toho aby bol predtým detekovaný (napr. zoskok padákom). Konfigurácia c) zobrazuje nesprávny spôsob obvodového monitorovania, kde zorné polia kamier nie sú dostatočne prekryté a v určitých prípadoch nedochádza k detekcii narušiteľa aj pri pozemnom presune. Rozdiel medzi konfiguráciou b) a d) je v tom, že v prípade a) uvažujeme len s jedným reakčným časom poplachového systému a prípade b) tento čas závisí od cesty narušiteľa (TD1 < TD2).
Rovnako aj v prípade lokálneho monitorovania statickými kamerami môžeme hovoriť o „slepých miestach“, ktoré sú spôsobené konštrukčným riešením kamery. Vzniknutý mŕtvy uhol závisí od rozmeru optického snímača a hlavne od výšky umiestnenia kamery (vK) a uhla jej sklonu (g). V praxi je potrebné počítať s týmto nepokrytým priestorom, nakoľko pri bežných statických kamerách tento uhol nie je možné vykryť sústavou zrkadiel, tak ako je tomu v niektorých prípadoch detektorov systému EZS. Iná situácia nastáva v prípade statického monitorovania pomocou kamier umožňujúcich monitorovať 360o a čiastočne aj v prípade Zoom-DOME kamier alebo kamier riadených pomocou PTZ (Pan Tilt Zoom), t.j. jednotkou diaľkového otáčania, naklápania a zoomu [2].
V prípade lokálneho a priestorového monitorovania sme sa doposiaľ zaoberali iba otázkou vyvolania poplachového stavu. K nemu by podľa [1] malo dôjsť, v prípade ak snímaný objekt/narušiteľ tvorí minimálne 10% snímaného obrazu (i keď skutočná hodnota závisí od prevádzkových podmienok, a nie je ju možné určiť exaktne). Kamerový systém okrem samotnej detekciu narušiteľa môže slúžiť aj na rekognoskáciu (rozpoznanie obrysov objektu/narušiteľa) alebo ešte častejšie na okamžitú alebo neskoršiu identifikáciu cieľa. Technická norma [1] uvádza, že pre identifikáciu by cieľ nemal predstavovať menej ako 120% výšky obrazovky a pre rekognoskáciu by cieľ nemal predstavovať menej ako 50% výšky obrazovky. Ak predpokladáme, že kvalita prenášaného obrazu nebude znížená jeho prenosom alebo záznamom a zároveň budú splnené podmienky na citlivosť kamery (t.j. svetelné prevádzkové podmienky udávané v luxoch), potom schopnosť rekognoskácie alebo identifikácie cieľa bude závisieť od rozlišovacej schopnosti kamery udávanej v TV riadkoch alebo pixeloch. Aj keď žiadna technická norma neuvádza možnosti identifikácie cieľa na základe jeho vzdialenosti od kamery a rozlišovacej schopnosti optického snímača, tak v praxi sa empiricky stanovilo krajné rozlíšenie pre identifikáciu, ktoré predstavuje minimálne 130 pixelov na meter. Z toho vyplýva, že pokiaľ má kamera napríklad rozlíšenie 640x480 bodov, je možné s ňou monitorovať zorné pole na šírku v rozsahu maximálne 5 metrov [2].
a) b)
Obrázok 7 a) Slepá zóna kamery b) Monitorovaný priestor umožňujúci identifikáciu cieľa (vlastné spracovanie)
Záver
Kamerové systémy a elektrické zabezpečovacie systémy sú často implementované v poštových prevádzkach. Častým problémom v oblasti prevádzky kamerových systémov je rozpoznateľnosť prípadného páchateľa zachyteného kamerou, čo je následkom benevolentnosti firiem pri projektovaní týchto systémov. Problémom v oblasti elektrických zabezpečovacích systémov je reakčný čas zásahovej jednotky, ktorý v mnohých prípadoch nie je zohľadňovaný a nie je dostatočný na zadržanie páchateľa na mieste činu.
Technické zabezpečenie poštových prevádzok je vzhľadom na ich činnosť a hodnoty s ktorými nakladajú dôležitým prvkom zabezpečenia osôb a majetku. Akékoľvek technické zabezpečenie je závislé od ľudského potenciálu, ktorý toto zariadenie ovláda. Je preto vhodné, aby boli zamestnanci zaškolení, čím by sa minimalizovali straty a škody vznikajúce nesprávnou obsluhou. Školenia zamestnancov v oblasti bezpečnostných systémov ponúka formou rôznych kurzov aj Katedra bezpečnostného manažmentu na Fakulte špeciálneho inžinierstva ŽU.
Literatúra
Aktuální číslo
Odborný vědecký časopis Trilobit | © 2009 - 2024 Fakulta aplikované informatiky UTB ve Zlíně | ISSN 1804-1795