Ľubomíra Pecková
Vuje, a.s,
e-mail: peckova@vuje.sk
Libor Gašpierik
Fakulta špeciálneho inžinierstva, Žilinská univerzita v
Žiline
e-mail: Libor.Gaspierik@fsi.uniza.sk
Josef Reitšpís
Fakulta špeciálneho inžinierstva, Žilinská univerzita v
Žiline
e-mail: Josef.Reitspis@fsi.uniza.sk
ABSTRAKT
Prostredníctvom prevencie kriminality je možné predchádzať zvyšovaniu páchania trestnej činnosti. Pomocou poznania príčin kriminality je možné nájsť správne prostriedky na jej elimináciu. Tento článok je smerovaný na možnosti riešenia kriminogénnych činiteľov násilnej kriminality metódou DMAIC, ktorá bola využitá pri riešení kriminogénnych činiteľov v rámci dizertačnej práce na tému : „Racionalizácia prevencie kriminality na miestnej a regionálnej úrovni“. Pri tom boli využité i výsledky dotazníkových prieskumov, ktoré sa konali v rámci inštitucionálnych projektov „Analýza kriminogénnych činiteľov vplývajúcich na ochranu osôb a majetku“(2007) a „Možnosti riešenia preventívnych aktivít jednotlivých kriminogénnych činiteľov“ (2008).
Kľúčové slová: kriminogénne činitele, násilná kriminalita, metóda DMAIC.
ABSTRACT
It is possible to prevent increasing of criminality through crime prevention. If we know causes of crime we will be able to find correct measures to eliminate it. This article is about the ability to resolve crime factors of violent criminality by DMAIC method. This method was used whilst solving of crime factors in dissertation thesis: „Rationalization of crime prevention at local and regional level”. The results of questionnaire survey executed within institutional projects “Analysis of crime factors influencing protection of person and property” (2007) and “Ways to resolve prevention activities of individual crime factors” (2008) were also used.
Key words: crime factors, violent criminality, DMAIC method
ÚVOD
DMAIC je modelom zlepšovania. Pochádza zo skráteného označenia anglických názvov jednotlivých fáz cyklu: D - Define (Definuj), M - Measure (Meraj), A - Analyse (Analyzuj), I - Improve (Zlepši) a C - Control (Kontroluj a riaď). Ide o sled aktivít, ktoré smerujú k zlepšeniu procesov. Často sa používa pri rôznych príležitostiach intuitívne, avšak pri aplikácii do praxe chýba sústavnosť a dôslednosť. Preto je nutné zdôrazniť potrebu dodržania uvedenej postupnosti. V tomto príspevku je poukázané na možnosť využitia DMAIC-u pri riešení kriminogénnych činiteľov. Je potrebné poznať príčiny a podmienky jednotlivých trestných činov, aby mohli byť aplikované náležité preventívne aktivity, ktoré by čo najspoľahlivejšie obmedzovali kriminalitu.
Predpokladom zlepšovania kvality je systémové a správne aplikovanie a využívanie nápravných a preventívnych činností. Neodmysliteľnou súčasťou sú vhodne volené metódy pre jednotlivé fázy cyklu DMAIC.
APLIKÁCIA METÓDY DMAIC PRI RIEŠENÍ KRIMINOGÉNNYCH ČINITEĽOV NÁSILNEJ KRIMINALITY
D — DEFINUJ
Prostredníctvom Kiplingovej metódy — 5W1H sme stručne charakterizovali problém
- eliminácia kriminogénnych činiteľov.
Odpovedali sme pri tom na nasledujúce otázky:
Who? - kto? — riešitelia inštitucionálneno grantového projektu 2008.
What? — čo? — kriminogénne činitele
Where? — kde? — v podmienkach SR
When — kedy? — rok 2008
Why? — prečo — alarmujúci výskyt násilnej kriminality.
How? — ako? — riešenie pomocou nástroja na zlepšenie procesu — DMAIC a jeho metód.
M — MERAJ
Na základe získaných štatistík, ktoré poukazujú na alarmujúci výskyt násilnej kriminality v SR (tabuľka 1) sme v Inštitucionálnom grantovom projekte 2007 analyzovali kriminogénne činitele tejto kriminality.
|
Rok |
NK |
|
1993 |
9617 |
|
1994 |
9752 |
|
1995 |
10806 |
|
1996 |
11202 |
|
1997 |
11564 |
|
1998 |
12427 |
|
1999 |
13531 |
|
2000 |
13459 |
|
2001 |
14450 |
|
2002 |
15020 |
|
2003 |
13724 |
|
2004 |
13692 |
|
2005 |
12866 |
|
2006 |
10858 |
|
2007 |
9620 |
Tabuľka 1 Vývoj násilnej kriminality
Zdroj: www.statistics.sk
Po spracovaní Ishikawovho diagramu násilnej kriminality (obrázok 1) sme prostredníctvom metódy bodového ohodnotenia 6-3-1 (používaná i odborníkmi využívajúcimi DMAIC v praxi) hodnotili príčiny podľa priority — závažnosti pôsobenia kriminogénneho činiteľa na daný problém - násilnú kriminalitu. Šesť bodov dostali príčiny s najvyššou prioritou, tri body príčiny so strednou prioritou, a jeden bod dostali príčiny s najnižšou prioritou. Takto sme v tíme označili tzv. koreňové príčiny.
Obodované príčiny sme zoradili zostupne do tabuliek podľa početnosti pridaných bodov (tabuľka 2). Na základe toho sme spracovali Paretovu analýzu a následne Lorentzovu krivku (obrázok 2). Výsledky boli porovnané s výsledkami dotazníkového prieskumu.
Násilná kriminalita
Obrázok 1 Ishikawov diagram — násilná kriminalita
Zdroj: autori
Tabuľka 2 Paretova analýza — násilná kriminalita
Zdroj: autori
|
Príčiny |
Počet |
Percento |
Kumulat. súčet |
kumulat. percento |
|
vplyv alkoholu |
21 |
53% |
21 |
53% |
|
nezamestnanosť |
13 |
33% |
34 |
85% |
|
finančné prostriedky |
3 |
8% |
37 |
93% |
|
nedostatočný výkon hliadkovej činnosti |
1 |
3% |
38 |
95% |
|
úpadok morálky spoločnosti |
1 |
3% |
39 |
98% |
|
vplyv masmédií s agresívnou tematikou |
1 |
3% |
40 |
100% |
V tabuľke 2 možno vidieť šesť príčin, pričom každá z nich predstavuje 1/6 zo 100%, čo je približne 17% na každú príčinu. Vplyv alkoholu a nezamestnanosť pri tom predstavujú spolu 34% zo všetkých príčin, čo nám podľa Paretovej analýzy reprezentuje až 85% celkového problému — násilnej kriminality (obrázok 2).
Obrázok 2 Lorentzova krivka — násilná kriminalita
Zdroj: autori
 |
Obrázok 3 Významnosť kriminogénnych činiteľov násilnej kriminality
Zdroj: Inštitucionálny grantový projekt 2007
V obrázku 3 možno vidieť zhodnotenie významnosti kriminogénnych činiteľov násilnej kriminality respondentmi v rámci Inštitucionálneho grantového projektu 2007.
Z celkového počtu 593 sa 504 opýtaných stotožňuje s názorom, že najväčší účinok na vznik násilnej kriminality má nežiaduci vplyv alkoholu, drog a iných omamných látok, 309 respondentov považuje za významný podnet vplyv rovesníckych skupín a 285 opýtaných obáva ľahostajnosti zo strany občanov a vplyvu masmédií s agresívnou tematikou (253). Dôležitým kriminogénnym činiteľom pre 258 respondentov je negatívny vplyv rasizmu, xenofóbie a náboženskej neznášanlivosti. Pre 220 respondentov je nezanedbateľnou ľahostajnosť zo strany pedagogického personálu, pretože respondenti pociťujú veľké obavy z prípadného šikanovania ich detí. V neposlednom rade uvádzajú nedostatočný výkon hliadkovej služby (194), nedostatočnú právnu úpravu (190), nezamestnanosť (98) a neefektívny zdravotnícky dohľad nad potenciálnymi páchateľmi a recidivistami (58).
Pri porovnaní výsledkov Paretovej analýzy a verejnej mienky je možno vidieť, že názory sa opäť takmer zhodujú. Spotreba alkoholu a nezamestnanosť majú až 85% - ný podiel na násilnej kriminalite, pričom práve alkohol predstavuje až u 504 opýtaných najvýznamnejší kriminogénny činiteľ násilnej kriminality.
A - ANALYZUJ
Pri realizovaní tejto fázy sme vychádzali z koreňových príčin, ktoré boli zhodnotené vo fáze MERAJ. Ako najvýznamnejšie kriminogénne činitele boli posúdené spotreba alkoholu a nezamestnanosť. Preto sme v časti „analyzuj“ skúmali prostredníctvom regresnej analýzy závislosti medzi týmito významnými príčinami páchania trestnej činnosti a vybranou kriminalitou. Vychádzali sme pri tom zo vzorca
R2 =
,
kde
ei - odchylka,
R2 - koeficient determinácie, vypočítaný pomocou funkcií Excel,
Yi - výberový súbor.
Hľadali sme vždy spojnicu trendu a regresie, ktorá by poukazovala na čo najvhodnejší model. Závislosť, ktorá vyšla prostredníctvom regresnej analýzy, sme následne porovnali s výsledkami z Inštitucionálneho grantového projektu 2007, kde respondenti zhodnotili vplyv kriminogénnych činiteľov na násilnú kriminalitu.
Násilná kriminalita
Tabuľka 3 Násilná kriminalita a nezamestnanosť
Zdroj: http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?cmd=open&s=1002&sso=2
|
Rok |
Násilná kriminalita (y) |
Nezamestnanosť v tis. osobách (x) |
|
1994 |
9752 |
333,5 |
|
1995 |
10806 |
323,7 |
|
1996 |
11202 |
284,2 |
|
1997 |
11564 |
297,5 |
|
1998 |
12427 |
317,1 |
|
1999 |
13531 |
416,8 |
|
2000 |
13459 |
485,2 |
|
2001 |
14450 |
508 |
|
2002 |
15020 |
486,9 |
|
2003 |
13724 |
459,2 |
|
2004 |
13692 |
480,7 |
|
2005 |
12866 |
427,5 |
|
2006 |
10858 |
353,4 |
|
2007 |
9620 |
291,9 |
|
2008 |
9030 |
257,5 |
Nezamestnanosť má na násilnú kriminalitu (ďalej len „NK“) veľký vplyv. Možno to vidieť na obrázku 4, kde je zobrazený lineárny typ trendu. Koeficient determinácie v tomto type predstavuje hodnotu R2 = 0,80 , čo predstavuje až 80% - nú závislosť.
Vysoká hodnota koeficientu determinácie poukazuje na to, že za isté časové obdobie veličiny vykazujú takmer rovnaké hodnoty rastu, v tomto prípade to znamená, že násilná kriminalita rastie úmerne s rastom nezamestnanosti. Prehľadne to vidieť na obrázku 4.
Obrázok 4 Závislosť násilnej kriminality od nezamestnanosti — lineárny typ trendu
Zdroj: autori
Vzhľadom na to, že závislosť v lineárnom trende vyšla 80% a parametre hľadané prostredníctvom regresnej analýzy sú získané na základe odhadov, je potrebné overiť ich štatistickú významnosť. Štatistickým overením sme skúmali, či model ako celok vystihuje interpretáciu modelovaných veličín, a či ich parametre vystihujú významnosť premenných - vykonali sme testovanie modelu ako celku prostredníctvom F- testu, podľa vzorca
, kde
R2 — koeficient determinácie,
n — počet pozorovaní,
k — počet vysvetľujúcich premenných (x),
α = 0,05 — hladina významnosti.
Ak platí tvrdenie Fr > Ftabα[k, n - (k+1)], potom je koeficient determinácie štatisticky významný a tým sa za štatisticky významný považuje aj celý model ako celok. Keďže platí nerovnosť 7,91021E-06 > 4,74 možno konštatovať, že model ako celok je štatisticky významný.
Pri porovnaní výsledkov regresnej analýzy s výsledkami z Inštitucionálneho grantového projektu 2007 je zaujímavé konštatovať, že názory respondentov sú odlišné od výsledkov zisťovania závislosti prostredníctvom regresie. Z celkového počtu 593, sa len 98 opýtaných stotožňuje s názorom, že nezamestnanosť má vplyv na násilnú kriminalitu. Naopak na obrázku 4 je na lineárnom type trendu vidieť, že závislosť je vysoká.
Tabuľka 4 Násilná kriminalita a spotreba alkoholu
Zdroj: http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?cmd=open&s=1002&sso=2
|
Rok |
Násilná kriminalita (y) |
Spotreba alkoholu tis. l (x) |
|
1993 |
9617 |
619904 |
|
1994 |
9752 |
624898 |
|
1995 |
10806 |
591526 |
|
1996 |
11202 |
613081 |
|
1997 |
11564 |
629167 |
|
1998 |
12427 |
583827 |
|
1999 |
13531 |
585045 |
|
2000 |
13459 |
599347 |
|
2001 |
14450 |
596355 |
|
2002 |
15020 |
618289 |
|
2003 |
13724 |
592442 |
|
2004 |
13692 |
562020 |
|
2005 |
12866 |
554894 |
|
2006 |
10858 |
569059 |
|
2007 |
9620 |
577192 |
Spotreba alkoholu má podľa výsledkov regresnej analýzy nízky vplyv na páchanie násilnej kriminality. Z obrázku 5 možno vidieť, že koeficient determinácie u polynómu 6. stupňa predstavuje hodnotu 0,3493 a to je približne 35% - ná závislosť
Obrázok 5 Závislosť násilnej kriminality od spotreby alkoholu — polynóm 6. stupňa
Zdroj: autori
Výsledky verejnej mienky poukazujú na to, že z celkového počtu 593, sa 504 opýtaných stotožňuje s názorom, že najväčší účinok na vznik násilnej kriminality má nežiaduci vplyv alkoholu, drog a iných omamných látok. Pi porovnaní s výsledkami z regresnej analýzy možno konštatovať opäť nezhodu, keďže závislosť násilnej kriminality od spotreby alkoholu je len 34%.
Zhodnotenie porovnania závislostí jednotlivých kriminogénnych činiteľov s výsledkami z Inštitucionálneho grantového projektu 2007
Celkovo možno konštatovať, že výsledky porovnania závislostí medzi regresnou analýzou a Inštitucionálnym grantovým projektom 2007 sú odlišné.
Odlišnosť výsledkov možno pripísať tomu, že štatistické údaje uvedené v tabuľkách poskytnuté Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykazujú kriminalitu, ktorá je evidovaná. Skutočná kriminalita môže byť podstatne vyššia. Jej latentnosť je odlišná v jednotlivých druhoch trestných činov. Odchýlky môžu byť tiež spôsobené nízkym počtom štatistických údajov u jednotlivých druhov kriminalty a kriminogénnych činiteľov.
I — ZLEPŠI
Pri tomto bode cyklu DMAIC sa vychádzalo z návrhu efektívneho a realizovateľného riešenia. Vytipovali sa a zhodnotili jednotlivé preventívne aktivity aplikované na vybrané kriminogénne činitele a vypracoval sa dotazník zo záverov zhodnotenia preventívnych aktivít
Prostredníctvom metódy párového porovnávania sa určila najvýznamnejšie preventívne aktivity jednotlivých kriminalít. Následne sa porovnali z výsledkami z dotazníka.
NÁSILNÁ KRIMINALITA
Tabuľka 5 Metóda párového porovnávania- násilná kriminalita
Zdroj: autor
|
1 |
výchova v rodine a škole |
1 2 |
1 3 |
1 4 |
1 5 |
1 6 |
1 7 |
1 8 |
1 9 |
||
|
2 |
organizácia voľného času |
2 3 |
2 4 |
2 5 |
2 6 |
2 7 |
2 8 |
2 9 |
|||
|
3 |
TV relácie, reklamy, články s protidrogovou tematikou |
3 4 |
3 5 |
3 6 |
3 7 |
3 8 |
3 9 |
||||
|
4 |
regulácia cien alkoholu zo strany štátu |
4 5 |
4 6 |
4 7 |
4 8 |
4 9 |
|||||
|
5 |
regulácia a kontrola predaja alkoholu |
5 6 |
5 7 |
5 8 |
5 9 |
||||||
|
6 |
blokovanie internetových stránok s násilnou tematikou |
6 7 |
6 8 |
6 9 |
|||||||
|
7 |
zmena námetov PC hier |
7 8 |
7 9 |
||||||||
|
8 |
obmedzenie sledovania TV s násilnou tematikou |
8 9 |
|||||||||
|
9 |
besedy o problematike násilia a jeho dôsledkov |
||||||||||
|
Preventívna aktivita |
P1 |
P2 |
P3 |
P4 |
P5 |
P6 |
P7 |
P8 |
P9 |
|
Počet priorít |
8 |
6 |
4 |
5 |
6 |
2 |
4 |
1 |
- |
|
Poradie |
1 |
2 |
5 |
4 |
3 |
7 |
6 |
8 |
9 |
Z tabuľky 5 vyplýva, že najvyššiu prioritu má opäť preventívna aktivita P1 — výchova v rodine a najmenšiu prioritu má preventívna aktivita P9 — besedy o problematike násilia a jeho dôsledkov. Z nasledujúcich grafov a ich popisu možno vidieť, ako v inštitucionálnom projekte zhodnotili respondenti preventívne aktivity násilnej kriminality.
Za najviac účinnú preventívnu aktivitu na zníženie mieru vplyvu alkoholu, drog a iných omamných látok na násilnú kriminalitu považujú respondenti hlavne výchovu v rodine (243) a organizáciu voľnočasových aktivít (179) (obrázok 6).
Obrázok 6 Preventívne aktivity pri riešení vplyvu alkoholu na násilnú kriminalitu
Zdroj: Inštitucionálny grantový projekt 2008
Za najviac účinnú preventívnu aktivitu pri eliminovaní negatívneho vplyvu rovesníckych skupín u násilnej kriminality označili respondenti vyplnenie voľného času športovými a inými záujmovými aktivitami. Z obrázku 7 možno vidieť, že radikálna zmena námetov počítačových hier by podľa opýtaných najmenej ovplyvnila rovesnícke skupiny pri páchaní násilnej kriminality.
Obrázok 7 Preventívne aktivity pri riešení vplyvu rovesníckych skupín u násilnej kriminality
Zdroj: Inštitucionálny grantový projekt 2008
Organizáciu spoluobčanov na sídliskách za priamej podpory štátnych a okresných policajných zložiek, pracovníkov SBS a SBZ (136) vidia respondenti za najviac účinnú preventívnu aktivitu v oblasti ovplyvnenia ich ľahostajného postoja pri páchaní násilia (obrázok 8).
Obrázok 8 Preventívne
aktivity pri riešení ľahostajného postoja obyvateľov u násilnej kriminality
Zdroj: Inštitucionálny grantový projekt 2008
Pri porovnaní názorov respondentov na preventívne aktivity násilnej kriminality z Inštitucionálneho grantového projektu 2008 s výsledkami metódy párového porovnávania, je možné povedať, že sa opäť skoro zhodujú. Výchova v rodine má aj v metóde párového porovnávania najvyššiu prioritu, pričom 243 respondentov ju označilo za vysoko účinnú. Besedy o problematike násilia a jeho dôsledkoch predstavujú v oboch prípadoch najmenej efektívnu preventívnu aktivitu.
V uvedenom príklade by sa jednotlivé preventívne aktivity s najvyššou účinnosťou mali zavádzať do praxe.
C -KONTROLUJ
V tejto časti cyklu by subjekt prevencie kriminality vykonával kontrolu prostredníctvom aplikácie navrhovaných preventívnych aktivít do praxe, pričom by sa odstránili i prípadné nedostatky.
ZÁVER
V prvom bode „DEFINUJ“ sa využila Kiplingovu metóda. V bode „MERAJ“ sa na základe bodového ohodnotenia, Paretovej analýzy a Lorentzovej krivky poukázalo na možnosť zhodnotenia príčin spôsobujúcich jednotlivé druhy kriminality. Výsledky Paretovej analýzy sa následne porovnali s výsledkami z dotazníkového prieskumu. Pomocou kauzálnej analýzy sa zhodnotili závislostí vybraných kriminogénnych činiteľov s násilnou kriminalitou, pričom výsledky sa opäť porovnali s výsledkami z dotazníkového prieskumu. Pri bode „ZLEPŠI“ sa uvádza zhodnotenie preventívnych aktivít násilnej kriminality pomocou metódy párového porovnávania. Komparáciu sa využila na porovnanie jej výsledkov s výsledkami z dotazníkového prieskumu. V bode „KONTROLUJ“ sa navrhuje overenie navrhovaných preventívnych aktivít v praxi.
DMAIC je prakticky vhodné použiť i ako nástroj zlepšenia pri samotnom spracovaní programov alebo projektov prevencie kriminality. Poskytuje možnú aplikáciu využívania jednotlivých metód pri definovaní problému, meraní a analýze jeho príčin a samotnom návrhu na zlepšenie a kontrolu.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
Aktuální číslo
Odborný vědecký časopis Trilobit | © 2009 - 2024 Fakulta aplikované informatiky UTB ve Zlíně | ISSN 1804-1795